Dokončený preklad: Utsukushii Kare

Ahojte,

v prvom rade sa vám chcem všetkým poďakovať za krásne priania k tomuto príjemnému a Káčatkinmu najobľúbenejšiemu sviatku – Vianociam. Aj vám želám šťastné a veselé. Dúfam, že ste si pod stromčekom našli tie najdôležitejšie darčeky – pokoj, lásku, odpustenie a radosť.

Dnes sa s veľmi ťažkým srdiečkom lúčime s mojím najobľúbenejším japonským BL počinom – Utsukushii Kare alebo po mojom He, who is beautiful. Bola to prikrátka no za to intenzívna jazda, ktorá poukázala na všetky zákutia ľudskej mysle. Boli sme svedkami zobrazenia dvoch rozdielnych svetov, ktoré sa podľa hlavných aktérov nemali nikdy pretnúť. No kto dával pozor uvedomil si, že tie svety neboli až tak odlišné. Všetci totiž túžime po jednom – láske. Bez ohľadu na jej druh a intenzitu, všetci túžime po láske. Láske, ktorá nás opantá natoľko, že ju vyzdvihneme na piedestál a budeme uctievať ako nadpozemskú bytosť… či láske, vďaka ktorej sa prvýkrát v živote budeme cítiť v bezpečí.

Spočiatku som sa videla v Hira-ovi. Mladom ustráchanom a svetom nepochopenom mladíkovi, ktorý pred sebou postavil ochranný štít v podobe fotoaparátu, no postupom času, keď sme mali tú česť spoznať pravú tvár jeho veličenstva som si uvedomila, že sú mi bližšie hradby, ktoré si okolo seba postavil on. Jeho strach a pohľady, ktoré smel vidieť iba Hira sa mi hlboko vpísali do srdca a budem nad nimi ešte dlho premýšľať. Viem, že som sa vďaka Utsukushii Kare niečo naučila, a že mi to pomohlo posunúť sa vo vzťahoch s tými najbližšími dopredu.

Takže ďakujem. Ďakujem ľuďom, ktorí mi ublížili a sformovali zo mňa veličenstvo. Ďakujem tým, ktorí tie bariéry búrajú a aj tým, ktorí spolu so mnou sledovali tento skvost a pochopili ho. Ďakujem Káčatku, že ho preložila a ďakujem aj vám… ešte raz… pretože je vás veľa a vaše emaily a komentáre mi častokrát zdvihnú náladu vo chvíli, keď uvažujem, že končím…

Ďakujem Utsukushii Kare, snáď sa ešte uvidíme.

A teraz zopár slov odo mňa – Vášho Káčatka 

Áno, je to tu!

Škaredé Káčatko a Susannah